A prečo na kopci?
Huta bola v údolí a v tej dobe neexistovala technológia, ktorá by umožnila postaviť taký vysoký komín, ktorý by siahal až nad údolie a umožnil by rozptýliť spaliny mimo údolie. Riešenie bolo teda postaviť komín na kopci nad hutou.Ako sa dym dostal až tam?
Tu išlo tiež o veľmi unikátne riešenie, ktorého pozostatky je možné vidieť na mieste dodnes. Od huty až po komín postavili pozemný dymovod z tehál – tunel, ktorý prekonával prevýšenie 142 m od huty až ku komínu. Na viacerých miestach do neho boli dvere, ktoré pri čistení vybúrali, popol a zvyšky z dymovodu vyhádzali na bok (opäť je možné na mieste vidieť pozostatky haldy popola pozdĺž dymovodu) a dvere opäť zamurovali. Tunel mal aj plechové zastrešenie, ktoré sa nezachovalo. Komín je pomerne jednoduché nájsť aj dostať sa k nemu. Od najbližšieho miesta, kde sa dá zaparkovať je to ku komínu cca 900 m po miernom stúpaní po lúke a kúsok cez les. Zobraziť lokalitu na mape Zobraziť možnosť parkovania na mapeKomín na Lintichu je veľmi zaujímavá a jedinečná technická pamiatka zároveň veľmi unikátne technické riešenie dovtedy neriešiteľnej situácie v Striebornej hute medzi Banskou Štiavnicou a Svätým Antonom. Táto huta bola centrálnou hutou pre celé Uhorsko pre výrobu olova a striebra. Vzhľadom na to, že v huti sa spracovávalo olovo, aj chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí neustále narastala. Medzi robotníkmi huty v bola veľmi rozšírená olovienka (saturizmus). Jedným zo zdravotných a technických opatrení bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu a 50 m vysokého komína na vrchu Lintich, ktorý sa nachádza nad hutou v Banskej Štiavnici. Toto ekologické dielo, ktorým boli postupne odvádzané všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary.
A prečo na kopci?
Huta bola v údolí a v tej dobe neexistovala technológia, ktorá by umožnila postaviť taký vysoký komín, ktorý by siahal až nad údolie a umožnil by rozptýliť spaliny mimo údolie. Riešenie bolo teda postaviť komín na kopci nad hutou.
Ako sa dym dostal až tam?
Tu išlo tiež o veľmi unikátne riešenie, ktorého pozostatky je možné vidieť na mieste dodnes. Od huty až po komín postavili pozemný dymovod z tehál – tunel, ktorý prekonával prevýšenie 142 m od huty až ku komínu. Na viacerých miestach do neho boli dvere, ktoré pri čistení vybúrali, popol a zvyšky z dymovodu vyhádzali na bok (opäť je možné na mieste vidieť pozostatky haldy popola pozdĺž dymovodu) a dvere opäť zamurovali. Tunel mal aj plechové zastrešenie, ktoré sa nezachovalo.
Komín je pomerne jednoduché nájsť aj dostať sa k nemu. Od najbližšieho miesta, kde sa dá zaparkovať je to ku komínu cca 900 m po miernom stúpaní po lúke a kúsok cez les.