Pri Hontianskych Tesároch, rozťahané na necelých dvoch kilometroch, sa z kraja lesa ukrývajú medzi stromami Dúpence. Dúpence sú komôrky a malé miestnosti, umelo vyhĺbené do mäkkej horniny. V časoch tureckých nájazdov ich ľudia využívali ako skrýše. Ako prvý ich zdokumentoval a opísal Andrej Kmeť v roku 1902. Dúpence dostali mená podľa toho, z koľkých častí sa skladajú: Jednodierka – jedna izba, Dvojdierka – dve priestranné prepojené izby, Osemdierka – z veľkej vstupnej miestnosti sa dostaneme do ôsmich rôzne veľkých komôrok.
K Dúpencom sa dá dostať pomerne jednoducho po turistickom, nenáročnom chodníku. Najvhodnejšie je dopraviť sa autom a zaparkovať pri železničnej stanici v Hontianskych Tesároch a odtiaľ je to približne 1,3 km pešo